Exkurzia Bratislava

Pred "Zimákom" čaká 23 od zimy sa trasúcich GCM-ákov. Prečo? Pretože ideme do Bratislavy na exkurziu. Pred brány Devína sme sa dostali ešte polhodinu pred otvorením, ale milý pán sprievodca bol natoľko ústretový, že nás pustil aj skôr. Trochu sme mrzli a trochu spomínali na štúrovcov a náš Adam (horolezec/skaut) si vyskúšal, aké to je liezť po zrúcaninách. Zahanbiť sa nedala ani Naty, ktorá ho nadšene nasledovala. Inak aj výhľad na sútok Dunaja a Moravy je pôsobivý!

Riadne ofúknutí, premrznutí a s galériami v mobile plnými fotiek z hradu sme si opäť posadali do autobusu, smer Bratislavský hrad. Cestu sme strávili pojedaním toho, čo nám buď naše starostlivé mamky (alebo my sami) nabalili do tašiek. Pred vstupom do múzea sme sa zapodievali otázkou "Prečo je jedna veža na hrade väčšia ako tie ostatné?" Pýtali sme sa SBS-kára, hľadali cez Google, volali rodičom či známym a na správnu odpoveď prišiel až Kubo, ktorý za to, ak mi ešte pamäť slúži, dostal aj jednotku z občianskej. Ako prvú sme si pozreli Klenotnicu, ďalej expozície ako napríklad Prvá svetová vojna. Tragédia, ktorá postihla všetkých, Textilné umenie dnes alebo Ľudovít Štúr (1815 - 1856) - reformátor slovenskej spoločnosti, ktorá nemohla chýbať, keď už je to výročie. Niektorí ich prebehli rekordne rýchlo, iní si poprezerali každý jeden exponát a prečítali celé texty. Zaujala nás jedna vznášajúca sa kotva (obrázok v galérii), pri ktorej sa pozastavil snáď každý.

Po prehliadke bol vytúžený rozchod. A aby to nebolo len Presedíme ho v mekáči (aj keď aj takí sa našli) alebo Strávime ho nakupovaním v Auparku, tak si na nás naša triedna pripravila rôzne úlohy v starom meste. Rozdelení do skupín sme ich plnili a po ich splnení sme sa opäť všetci stretli pri autobuse. Do Nitry sme sa vrátili bez jedla, niektorí aj bez peňazí, ale zato s desiatkami fotiek a skvelou náladou. Ďakujeme našim dvom pani profesorkám, že pre nás zorganizovali túto akciu aj že to s nami celý deň vydržali.
(Pani profesorky dodávajú, že im bolo potešením! )

Fotogaléria

(text: Zuzka Petríková)