Nočné radovánky

Pondelkové vyučovanie bolo na konci, keď sme sa presúvali z triedy do šatne s obrovskými kuframi a sledovali nás nechápavé pohľady ostatných žiakov. V piatky je to bežné, keďže niektorí odchádzajú z intráku, ale v pondelok? To môže naozaj len 1.N-ka, ak už originálna tak predsa vo všetkom!
Pomerne nudnú štvorhodinovú cestu autobusom vylepšovali náš smiech a zábavné historky. Toto by sme potrebovali aspoň raz do týždňa - vzájomné nekonečné rozhovory. Medzi naším kvákaním sme ani nezaregistrovali, ako k nám nastúpil páter Gregory. Americký misionár, ktorý na naše prekvapenie ovládal okrem skvelej nemčiny aj pár slovenských fráz. Bol vtipným spoločníkom, gentlemanom a prezradil nám, že absolvoval vo Švajčiarsku 10-dňovú cyklistickú túru. Po príchode do Loosdorfu, do športovej haly (kedže našu „spálňu“ - andere Turnhalle, obsadili cvičiteľky aerobiku) sme sa zabavili rôznymi hrami. Volejbal striedala kartová hra Lyžice (alias Müsli tyčinky) a nakoniec bedminton, ktorý si zahrali aj triedne. Spacáky porozkladané, žinenky  rozdelené - čas na spánok.

Raňajkami sme si pripomenuli detské časy - chutné pečivko a teplé kakavko.

Lesmi a horami sme sa brodili, spoznať krásy Wachau sme túžili.

Hory, kopce,doliny, nikde žiadnej roviny.

Plavba ľoďou veľký zázrak,nestretli sme žiaden prízrak.

Ľoďka neveľká, radosť preveľká

Dunaj spoznávať a z podpalubia kývať.

To program náš bol, zábave sa nevyhol.

Spev sprevdádzal ho dňom i nocou

s kolektívnou pomocou.

A ako sa učí na nemeckých školách? Po chodbách výskali maturanti, ktorí sa lúčili s barokovou budovou plnou notebookov. Taktiež s knižnicou, dlhými a širokými regálmi ako v amerických filmoch, s výhľadom na mesto.

Pohostili nás Wiener Schnitzlom, ktorý nám dodal energiu na cestu do školy, kde sme nocovali.

Sestričky, páter a triedna si pre nás pripravili nočné radovánky. Skupinky žiakov sa túlali po tmavých chodbách so svetlami mobilov. Pravidlá boli celkom jednoduché, nezažínať svetlá a čo najrýchlejšie splniť všetky úlohy. Nájsť citát a zistiť, kto ho napísal, nie je také ťažké, ale po tme behať tromi poschodiami a nájsť aspoň tú správnu miestnosť nám dalo zabrať. Všetci sme chceli byť tí najlepší, najoriginálnejši a najrýchlejší víťazi. Preto sme si to navzájom s našimi súpermi vôbec neuľahčovali, strašili sme sa, zatvárali za sebou každú miestnosť, posielali ostatných opačným smerom, náš smiech sa niesol celou budovou. Úlohy boli zadané, sledovať citáty po stenách útulnej základnej školy, vyfotiť neopakovateľnú fotku, natočiť video s vlastnou básničkou na tému, ktorú sme si našli na svojich kockách. Každý tím mal pridelenú farbu kociek, ktoré muselo nájsť. Stalo sa, že si tímy kocky „nechtiac“ pomýlili a odniesli na nesprávne miesto. Tým sa hra zamotávala. Každý sme chceli ohúriť a dobehnúť do „cieľa“ ako prví.

S oslavou narodiek našej spolužiačky Meggie Farkašovej,sa ukončil tento dobrodružný výlet.

Ďakujeme za pekný spoločný výlet a tešíme sa na ďaľší!

Thank you, Father Gregory, for spending your time with us and for your prayer!    

 Fotogaléria

(text: Dominika Laurová, foto: Michaela Majerczáková)