Ako sme hľadali strom

Vstávať o štvrtej ráno sa nemusí každú nedeľu (však, Pajťo?). A nastúpiť do zlého vlaku, spustiac pri tom záchrannú akciu, v podaní p. prof. Hlavatej, sa tiež nepodarí každý deň (však, Anet?). Všetci ostatní šťastlivci z III.A, ktorí vstávali o niečo neskôr a cestou sa nestratili, mali tú česť doraziť do tichej, nenápadnej, ale o to krajšej dedinky Telgárt, učupenej pod legendárnou Kráľovou hoľou. Po strašnom zistení, že sme z vlaku vystúpili len niekoľko metrov pred prvým tunelom, naše srdcia naplnil smútok. Gymnazisti-negymnazisti, tunelom sa predsa nechodí každý deň...

Prekonali sme však chmúrne myšlienky a určili si azimut. O tom, že bol správny, nás už po pár minútach presvedčili pastelky. Veľké, farebné, okaté a nosaté pastelky v nadživotnej veľkosti, vyrezané z dreva, hneď vedľa nášho (dočasne) nového domova – „Penzión u Hanky“. Chata to bola zdravá, dobre živená, stále však útulná, s milým obyvateľstvom, bez špeciálnej mikroflóry (rozumej – čistá) a s láskou nás všetkých poňala.

Dosť bolo romantiky, na okno klope realita. Realita v podobe nenáročnej túry, až na samý vrch Kráľovej hole. Hoľa robila česť svojmu menu. Skutočne bola holá, na hladkej plešinke to špatil iba vysielač, spolu so skupinkou podobne barbarských plechových búd, ktoré boli k ničomu ešte aj ako vetrolamy. A pritom fúkalo požehnane; tí ľahší z nás, s objemnejšími vetrovkami, občas div, že neodleteli. Uznávam však, panoramatický prelet dolinou by bol zážitok do konca života. Vlastne, ani ten by nebol ďaleko...

Obed na plešinke sme zavŕšili potvrdením nášho slovanského prapôvodu – spevom piesne „Na Kráľovej holi“. Pri slovách „...stojí strom zelený...“, nás to trochu hrklo, či sme na správnom kopci, pretože, až na vysielač, tam nič nestálo, a ani ten nebol zelený. Niekoľko desiatok výškových metrov pod nami začínal „pás kosodreviny“, ale byť umelcom, určite by sa to nenazvalo hrdým „stromom zeleným“. 

Zničení a hlavne spálení/spražení (veľmi predvídavo sa skoro nikto nenatrel; pár dní sme vyzerali ako škôlka grilovaných rakov), sme dosiahli cieľ vtedajšej etapy – prah chaty. Samozrejmosťou bola večerná spoločná sv. omša (s pátrom Ignácom, ktorý sa tam „vyskytol“ za veľmi podivuhodných okolností a vzhľadom k tomu, že s nami nemohol ísť páter Peter, ostáva už len povedať: „Božie riadenie je skvelé!“).

Slnko na západe, potom na východe, ostalo nám len hádať, čo sa stane po spojení turistického nadšenia a fyzickej únavy? Jednoznačne - ďalší „stupák“. V našom prípade nám bol poskytnutý  krycí názov: „Prechádzka“, čo zabralo na niektorých, ktorí mali prvopočiatočné úmysly: vzdať to. Z plánovaných pár hodín chôdze sa však skutočne stalo poldenné putovanie za ľadom do Dobšinej, kde nás ovanul chlad spoločne so zákrokom na psychiku, pod vedením skládkového psychiatra. Stále sa pokúšame veriť, že v zimných mesiacoch tam návštevník snáď nájde potešenie, nám sčasti „utajené“. Nuž, ale stálo za to bežať na vlak J

Možno naši profesori stihli zaregistrovať, že uprostred týždňa sa tretiacka posádka vrátila značne nabitá signálom z Kráľovej hole, zatiaľ čo od únavy nebolo síl klásť odpor voči uzatváraniu známok. Nosy sa šúpali, hlava horela, no spomienky na tie 4 dni sa nás nezbavia...

Na záver niekoľko výletných zistení:

• Ak necháte budíček v réžii chalanov, nečudujte sa metalovému ránu.
• Skrotený motýľ dokáže pózovať na dlani aj niekoľko minút (WARNING! Without claping, of course.).
• Z Kráľovej hole do Telgártu neexistuje len jedna cesta. Sú zatiaľ 2 overené: s jasným značením (asfaltový koberec) a mätúcim značením (krovinorez sa zíde v poslednej tretine).
• Júnová guľovačka je možná od 5. – 8. dňa mesiaca (lokalita: Pod vysielačom).
• Gréckokatolíci sa na sv. omši NAOZAJ veľmi veľa ráz prežehnávajú...
• Ak vám domáci povedia o prechádzke na 3 hodiny po rovinke, rátajte s 5-hodinovou túrou v horách.
• Ak máte hlad pod Dobšinskou ľadovou, môžete si kúpiť Horalku za východných 1,20 €.
• Hrať mestečko Palermo o druhej v noci nie je veľmi dobrý nápad (teda, podľa p. prof. triednej).
• Ak stretnete metrový horiaci klát dreva, zrejme je to ohnisko na fínsky spôsob.

Fotogaléria

(TextAndFoto: By Team Of III. A)