Viedeň je naša

Bolo sychravo a chladno a napriek tomu sa sme sa rozhodli vydať sa na dobrodružstvo „ďaleko do zahraničia". A kto konkrétne? Triedy 1.N., časť 1.B. septima. Našim cieľom bolo dobyť Viedeň. Prvou zastávkou na našej ceste bolo Technické múzeum. Skúškou odvahy bolo nájsť vchod. Po celej budove sme museli spĺňať mnoho smrteľne náročných úloh.

Nie každému sa to podarilo, veď napokon nájsť taký Spucknapf (pľuvadlo) alebo profesionálne odmoderovať televíznu reportáž, či zistiť čo to je Felleisen nebolo vôbec jednoduché. Po 2,5-hodinovej prehliadke sme pokračovali v našom programe ďalej. Náš milí pán šofér nás vyložil pri ďalšom múzeu v meste, odkiaľ sme sa vydali k Stephansdomu. To bol zároveň ja náš záchytný bod -vysoká veža, ktorú sme mali vidieť na míle ďaleko. Z dôvodu sneženia sme, ju ale napokon ledva zbadali. Poskupinkovali sme sa a rozpŕchli do záhadných končín Viedne – nemohla chýbať kaviareň Demel, rôzne obchody, ale aj na koncert v Peterskirche. Po dlhšom čase sme sa dostali k Rathausu, aby sme dobyli ďalší kúsok Viedne  a vychutnali si vianočný Christkindlmarkt. Tam sme domíňali posledné peniaze,  zguľovali spolužiačky a riadne unavení a premrznutí sme sa pobrali späť do Nitry. Cieľ sme splnili , Viedeň bola (aspoň na chvíľku) naša.

Fotogaléria

(text: D. Fedorko, S. Kosír z 1.N, foto: Mgr. E. Mikulová)