Prváci pod Ďumbierom

30.52013 sme sa my, trieda 1.A, zúčastnili na triednom výlete v Mýte pod Ďumbierom.

Cestou zo školy nám počasie veľmi neprialo a s ťažkou batožinou sme sa trepali na zimný štadión, kde nás čakal nádherný zelený autobus. Šťastne sme nastúpili a vzápätí vystúpili, pretože pán šofér povedal, že tento autobus nie je náš. Tak sme si pobrali všetky veci a za zeleným autobusom stál konečne ten pravý bielo-modrý Šupka Tours. Nahádzali sme batožinu do úložného priestoru a pomaly cestovali na výlet.

Cesta nám netrvala dlho, teda aspoň sa tak zdalo. Náš bielo-modrý autobus zaparkoval na nie príliš dobrom teréne, a tak sme s taškami prešli cez najväčšie blato, cez zelený mostík, pod ktorým tiekol rozvodnený potok a už sme mali v dohľade naše ubytovanie.

Rozdelili sme sa chlapci a dievčatá na hnedú a žltú chatu a spoznávali ubytovacie zariadenie. Keď sme vyriešili problém s vypnutou elektrinou, vyšli sme si na prechádzku, pretože sa krásne vyjasnilo. Obdivovali sme krásy prírody a popri potoku sme prišli až ku chate, kde náš triedny, pán profesor Gurbicz, našiel kešku ukrytú v rohu strechy. Spolu sme sa podpísali, pofotili a otočili sme sa na odchod.

V strede cesty sa ale počasie rozhodlo, že už dlho svietilo slnko a preto teplé lúče slnka vystriedal neprestávajúci dážď. Hneď ako sme prišli na chaty, vyšlo opäť slnko, a tak sme sa rozhodli voľný čas stráviť grilovaním.

Na ďalší deň sme sa vybrali do Čierneho Balogu, skanzena Vydrovo, kde sme sa po náučnom chodníku trochu stratili, no aj tak to bola veľmi pekná a zábavná túra. Cestou lesom sme videli rôzne postavičky vyrezávané z dreva ako medvedíci, dvaja zaľúbenci a iné.

Po túre a príchode na chaty sme išli na svätú omšu do malého kostolíka v dedine. Pán profesor Gurbicz stihol ešte cestou upozorniť pána kaplána na rýchlosť, pretože okolo nás išiel autom. Omša bola krásna a trochu sme to oživili našim spevom a hrou na gitare či kachone.

Vo voľnom čase sme hrali futbal, Activity, volejbal a stolný futbal. A aký by to bol výlet bez zranenia? Milá pani vedúca brala nášho spolužiaka do Brezna s rozbitým kolenom. Našťastie sa nič vážnejšie nestalo, a tak sme aj posledný deň prežili bez nehôd.

Záverečnou zastávkou bola Banská Bystrica, kde sme mali hodinový rozchod na nakúpenie suvenírov pre blízkych. Unavených, no s novými zážitkami nás vysadil autobus na železničnej stanici, kde sme sa rozlúčili a odišli domov.

Fotogaléria