Sebe chleby, sebe pizzu

Za jasného štvrtkového rána sme sa vybrali k zimnému štadiónu, aby sme si aj my oddýchli od školy a písomiek. Do autobusu sme zázračne nastúpili načas, a tak sme po hodine aj pol dlhej ceste už boli v cieli.

Sebechleby, neveľká dedinka uprostred hôr, sa stala na dva dni našim domovom. Ubytovali sme sa v malej žltej (ešte nedokončenej) chatke. Po niekoľkých hodinách nám už dedinka prirástla k srdcu. Síce sme nemali pripravené žiadne hry, nudiť sme sa nestihli. Pred obedom sme sa vybrali na kratšiu prechádzku, ktorá sa skončila nákupom v miestnom obchode. Od rána ubehlo už veľa času a my sme v našich žalúdkoch pociťovali hlad. Našťastie prišla pizza, ktorej sme sa najedli do sýtosti.

Nasledovali aktivity na ihrisku. Futbal, vybíjaná , ale i nové hry, ktoré vyšli z našej fantázie. Slnko pálilo a voda nám chýbala, tak sme sa vrátili na chatku. Naši dedinskí  kamaráti nám čas strávený v Sebechleboch spríjemňovali ich vtípkami a zaujímavosťami o dedine. Podvečer nás vzali k priehrade, kde sme našli tisícky malých žabiek. Opekačku na chate sme stihli len tak-tak. Okolo jedenástej začalo pršať a my sme boli nútení zostať dnu.

Druhé ráno bolo boľavé. Po spaní na polorozpadnutých, prehnutých posteliach s perovými prikrývkami, sme boli celí dolámaní a na ďalšiu túru sme nemali náladu. Aj tak sme sa prešli do vedľajšej dediny. Stará hora  bola vzdialená 4 km, avšak nám to  prišlo ako celá večnosť. Dve hodiny chodenie sme si spestrili behom cez ďatelinu. Na chate sme stihli ešte uvariť originálne talianske špagety a po troch hodinách na ihrisku, spálení slnkom sme odišli domov. Ako aj pani profesorka triedna zhodnotila, bol to vydarený výlet, na ktorý tak ľahko nezabudneme.

Fotogaléria

(kvarta)