Takto má vyzerať výlet za odmenu

"Prosím, skúste prísť už o 8:15, pretože o pol vyrazí autobus a nechceme nikoho čakať," podali inštrukcie sestričky. Tak stojíme, ako vždy na našom klasickom mieste pri štadióne (tentokrát nás tam dokonca privítali nejakou vodohospodárskou súťažou, ktorá zabrala celé parkovisko) všetci pripravení. Ale hľa, 8:40...autobus nikde.

Prichádza len nejaké čudo, ktoré by ste možno nazvali veľkou dodávkou, všetci sa smejú, že haha náš autobus. Avšak tento, odborne nazvaný mikrobus, naším dovozom na dané miesto naozaj bol. Zvnútra našťastie pôsobil oveľa priestrannejšie. Po úspešnom tetrise batožiny do kufra sme konečne mohli vyraziť do nášho vysneného Heiligenkreuzu.

Zákaz skákania!

A je to tu! Mestská hra vytiahla v stredu do ulíc Nitry 75 párov rýchlych nôh, 150 šikovných rúk a 1 nevlastnú sestru Petka Sagana (čítaj bez mäkčeňa). Bolo treba splniť veľa zaujímavých, niekoľko náročných, no predovšetkým množstvo veselých úloh. A aby ste si, milí čitatelia, mohli dodatočne zasúťažiť s nami, máme pre vás skvelú ponuku! Vo foto prílohe je 6 fotiek, ktoré majú svoju špecifickú tému. Internátnici mali za úlohu na danú tému spraviť foto a vašou úlohou bude k téme priradiť správne foto.

Keď prvý týždeň začne škola len pozvoľna štartovať, väčšinou to intrák roztočí na plné obrátky. Ľudovo povedané: Ide na to zhurta. A keďže prváci majú svätú povinnosť zablúdiť v našej školičke milovanej aspoň raz, internátnici dali tomu upgrade a blúdili nielen v škole, ale i v Zoborskom lese. Cesta na sv.omšu tak dostala správnu dávku adrenalínu.

"Pán s Vami"

"I s duchom Tvojím"

Na začiatku sv. omše sme to už všetci zopakovali mnohokrát. Ale je naozaj Pán s nami? Kto je náš Pán?

V tomto duchu začal dnešnú úvodnú sv. omšu na začiatku školského roka 2017/2018 PaedDr. Peter Buranský spolu s našim šk. kaplánom pátrom Petrom Šabom.

Pondelok, 23.45 hod., Lužianky

Sr. Mária Marthe: Už len týždeň! Paráda! Vo štvrtok - Lužianky party a máme to!

Sr. Mary Nichole: Dúfam, že nebude pršať...

Už po ďalší raz v histórii GCM sme sa my, zopár jedincov milujúcich 30-hodinové cesty, vypravili na dlhú trať do anglického mestečka Ilfracombe. Čo výnimočné sme zažili?

Krátko po nástupe sme sa dali do reči s ostatnými spolucestujúcimi, pripájajúc sa k českým priateľom z Brna, ktorých národná bujarosť nám niekedy doslova nedala zaspať...(zasvätení vedia svoje). Pre niektorých prvá jazda trajektom nemala, vďaka Bohu, za následok žiadne zelené tváre, a tak sme sa voľky-nevoľky viezli a plavili, až sme zavítali do malebného prístavného mestečka, kde nás už čakali skúsené rodiny, neraz aj s detským doprovodom :) Vyhladovaní sme sa pustili do miestnych špecialít a navštívili ospevované Ladies&Mens beaches. Prvé pokusy o dorozumenie sa dopadli vo väčšine prípadov úspešne. Avšak našli sa aj takí, ktorí svojimi uletenými slovnými hračkami zapísali celý hárok papiera.

Na sviatok sv. Petra a Pavla (29. jún) sme tradične uzatvárali školský rok záverečnou sv. omšou. Začala pomerne netradične - náš pán riaditeľ sa prihovoril hlavnému celebrantovi slovami "Milý pán riaditeľ" :) Celebrantom bol totiž riaditeľ biskupského úradu, ThDr. Martin Michalíček.

V homílii okrem iného spomínal príbeh katolíckej cirkvi v Japonsku, ktorá prežila aj napriek 250-ročným represiám a prenasledovaniu zo strany vlády.

Po záverečnej skvelej ďakovnej reči Dominika Pecha sa GCM-ko rozbehlo domov s tým, že už len zobrať vysvedčko a ďalší školský rok je za nami.

(text: Mgr. Vladimír Ondrejka)

Aký by bol koniec školského roka bez Nightfeveru? Tak ako minulé roky, aj tento ročník nás prekvapil neustálym záujmom a vytrvalosťou našich „uličníkov“. Klasické rozdelenie tímov, príjemná atmosféra, pekná hudba a hlavne Božia prítomnosť...to všetko ste mohli zažiť aj tento rok v Kláštornom kostole na Farskej ulici.

Spätná väzba od účastníkov Nightfever:

O 14,00 na autobuske, na medzinárodnej preprave. Tak znel verdikt našej triednej na začiatku stredajšieho vyučovania, ktoré sme s vidinou výletu nasledujúcom po trocha nevhodne padnúcej štvrťročke z matiky prečkali. Zo zmenární a fast-foodov sme sa nahrnuli do busu pripravení na 6-hodinovú cestu (po extra-komfortnej panelovej diaľnici Brno-Praha).

Prvé prekvapenie nás čakalo na vrátnici v podobe recepčného (tunel, vlasy cez pol tváre a baggy rifle to istia) a pokračovalo zisteniami, že zdieľate kúpeľňu a chodby s Rusmi, Španielmi, Vietnamcami... Nič viac, ako vyspať sa z toho sme s tým v tej nočnej hodine nemohli spraviť.