Einen Blick über die (eigenen) Grenzen
Piatok 17.4. sa konalo na našej škole sympózium. Nebolo to však obyčajné sympózium, bolo to Nemecké sympózium, ktoré má na našej škole už niekoľkoročnú tradíciu. Všetko to začalo sv. omšou, ktorú nám odslúžil páter Florian, náš prvý hosť (samozrejme po nemecky). Pátrovu zreteľnú výslovnosť ocenil každý. Potom nasledoval prvý blok, v ktorom nám páter Florian rozprával o svojich zážitkoch z ciest po Libanone. Keby ste nevedeli, kde to je, netrápte sa, nie ste sami. Ale teraz vám už s určitosťou viem povedať, že Libanonci sú známi svojou pohostinnosťou a preto Libanon odporúčam ako cieľovú destináciu hlavne internátnikom. Najviac ma však zarazilo to, že v národnej mariánskej svätyni Libanonu páter stretol viac moslimov ako kresťanov. (Asi už aj oni pochopili, že Máriu naozaj veľmi potrebujeme).
viac
V rámci výučby práce v textovom editore od firmy Microsoft sa žiaci prvého ročníka učia využívať automatické tvary (Vložiť - Tvary). Niektorým dievčatám z 1.B sa podarili za cca 25 minút celkom podarené obrázky.
Vo štvrtok 16. apríla 2015 sa v Nitrianskom kňazskom seminári uskutočnil 14. ročník Biblickej olympiády na diecéznej úrovni. Našu školu reprezentovali dve skupiny: chlapčenská skupina z II.A v kategórii stredných škôl a dievčenská skupina z kvarty v kategórii základných škôl. Obe družstvá dosiahli veľmi potešujúce výsledky. Dievčatá obsadili 5. miesto a naši starší reprezentanti získali 1. miesto a tým postup na celoslovenské kolo, ktoré sa uskutoční v máji. Všetkým srdečne gratulujeme a tešíme sa z úspechov!
Nervozita, nedočkavosť a nadšenie. Tieto pocity sa miešali v nás - cestovateľoch - pripravených nasadnúť do lietadla a využiť príležitosť, ktorá sa nám naskytla. Dostali sme možnosť návštevy prekrásneho, rozprávkového mesta Londýn.
Ten piatok sme radšej začali sv. omšou. Prečo? Bolo predsa piatok trinásteho! Teda, nie žeby sme boli takí poverčiví, ale bol to viac ako vhodný úvod k dekanátnemu kolu Biblickej olympiády. Kláštorný kostol bol plný chvejúcich sa súťažiacich. Nie zimou, ale nadšením samozrejme... Hneď po omši sme boli oboznámení s priebehom súťaže spolu s prísľubom, že nám po celý čas budú asistovať šarmantné asistentky. Nakoniec boli zo šarmantných asistentiek šarmantní asistenti, čo ale nadpolovičnej väčšine súťažiacich (dievčatám) zjavne nevadilo... 
Ani sme sa nenazdali, rok sa minul ako lanský sneh a my sme sa opäť začali chystať na lyžiarsko – duchovný kurz. Lyže, lyžiarky, palice – základ, ktorý musí byť, k tomu klobásky, čajíky, žehličky na vlasy a aspoň 5 šampónov (vlasy sa musia umývať nielen večer, ale aj ráno, čo keď ... :) ). A k tomu dobrá nálada a veľa študentov a celý zbor inštruktorov, duchovných a hlavne lekárka.
