V rámci modelovej konferencie OSN pre žiakov stredných škôl v Bratislave BratMUN 2013 sa na „záchrane sveta ( :) )“ podieľalo aj kvarteto našich študentov.

Počas 3 dní sme sa ako zástupcovia Toga a Bosny a Hercegoviny v spolupráci s viac než 100 študentmi z rôznych častí sveta od Popradu cez Ankaru až po Colorado zaoberali najrôznejšími horúcimi globálnymi problémami a otázkami dneška, samozrejme v angličtine.

Témami „našich“ komisií boli legalizácia marihuany, ekonomická recesia, porušovanie práv žien a medzinárodná spolupráca v boji proti terorizmu. Na Valnom zhromaždení sme sa potom pasovali s problémom vyvoditeľnosti trestnej zodpovednosti voči príslušníkom misií OSN.

V rámci modelovej konferencie OSN pre žiakov stredných škôl v Bratislave BratMUN 2013 sa na „záchrane sveta ( :) )“ podieľalo aj kvarteto našich študentov.

Počas 3 dní sme sa ako zástupcovia Toga a Bosny a Hercegoviny v spolupráci s viac než 100 študentmi z rôznych častí sveta od Popradu cez Ankaru až po Colorado zaoberali najrôznejšími horúcimi globálnymi problémami a otázkami dneška, samozrejme v angličtine.

Témami „našich“ komisií boli legalizácia marihuany, ekonomická recesia, porušovanie práv žien a medzinárodná spolupráca v boji proti terorizmu. Na Valnom zhromaždení sme sa potom pasovali s problémom vyvoditeľnosti trestnej zodpovednosti voči príslušníkom misií OSN.

Bol posledný deň v týždni – 18. október. Vo veľkej telocvični sa pomaly, ale isto rozbiehala nami primánmi vrelo očakávaná „imatrikulačka“. Tu sa schádzali študenti nižšieho stupňa, aby oficiálne prijali nás nových medzi seba.

Začiatok bol nad naše očakávania (aj v dobrom, aj v zlom), keďže nám ešte nikdy nikto nenatrel tvár pleťovou maskou, ktorá bola zložená z múky, vajca, pasty... Výhoda bola, že ak bol niekto z nás hladný, jogurt mu bol k dispozícií počas cvičenia „brušákov“. Čo brušák, to lyžička. O takomto uvítaní sme síce počuli, ale iné je zažiť na vlastnej koži, vlasoch, jazyku...Veď koho by napadlo, že ak vám ponúknu Oreo, budú to keksy zlepené inou „plnkou“?

Ako ste si možno uvedomili, v tejto časti sa skutočne (a hlavne bez ujmy :D ) zabávali všetci okrem nás.

Tak ako každý rok  aj tohtoročný október sa niesol v duchu misií. Vo štvrtok, 24. októbra 2013, sa na našej škole konal misijný jarmok, ktorému predchádzala beseda s riaditeľom pápežských misijných diel.

Pán riaditeľ Viktor Jakubov si pre nás pripravil kratší film o africkej krajine – Burkina Faso. Počas filmu sme poznávali kultúru, jazyk, zvyky a rôzne náboženstvá tamojšieho ľudu. Tiež sme sa dozvedeli niečo o afrických kresťanských školách. Tieto školy nenavštevujú len kresťanské deti, ale skoro polovica triedy je moslimov. Títo ľudia si však vedia pomáhať, podporujú jeden druhého a rešpektujú sa.

Po hodinke sme sa presunuli do veľkej telocvične, kde sa odohrával medzitriedny súboj – kto  zarobí najviac.

Naša škola žije v pravidelných intervaloch divadlom. ...Pilátova žena, Alžbeta Uhorská, Juan de Dios, ... ?

Vďaka šikovnému a ochotnému študentovi GCM je hotová webstránka hry Juan de Dios.

Nájdete na nej množstvo fotografií, piesne z hry, všetkých účinkujúcich, komiksovo spracovanú hlavnú dejovú líniu, možnosť zakúpenia DVD a veľa ďalšieho. Príjemné surfovanie.

Pozrite si umelecké dielka, ktoré vznikli na hodinách Umenia a kultúry – v rámci hodín Fantasy v umení.

Autori (študenti 3.A triedy) pracovali s materiálom, ktorý je dostupný skoro v každom čase. Noviny, ktoré slúžia ako zdroj informácií, nemusia zákonite skončiť v odpadkovom koši, ale poslúžia ako materiál na ďalšie spracovanie.

Úlohou študentov bolo vytvoriť pokrývku hlavy – čiapka, klobúk, prilba atď., ktoré by mohli byť použité napr. vo fantasy filme. Táto práca si vyžadovala veľké odhodlanie, zanietenie, fantáziu a v neposledom rade aj zručnosť, pretože pri práci nemohli byť použité žiadne iné materiály alebo pracovné nástroje – lepidlo, lep. páska či nožnice.

Posúďte, ako sa s týmto materiálom "zahrali" tretiaci.

V pondelok 7.10. prijal pozvanie a prišiel medzi nás Páter Johannes Paul – cistercián a novokňaz z Heiligenkreuzu z Rakúska.

Kláštor cisterciánov v Heiligenkreuzi otvára každoročne svoje brány našim študentom, ktorí sem prichádzajú v letných mesiacoch. Pekné je, že nielen naši študenti navštevujú Heiligenkreuz, ale aj opačne, občas navštívi niekto z mníchov z Heiligenkreuzu nás na gymnáziu.

Páter Johannes Paul je mladý kňaz, ktorý pochádza z Viedne a rozhodol sa pre cestu radikálneho nasledovania Pána Ježiša ako cistercián.

 Učiteľom sa prihovoril v kázni na duchovnej obnove pedagógov v kaplnke spoločenstva Rodiny Panny Márie v Lužiankach a udelil všetkým  svoje novokňazské požehnanie.

Prvý deň Kurzu na ochranu zdravia a života sa niesol v duchu zdravotnej prípravy. Po príchode mladého sanitára zostali nejedny dievčenské ústa otvorené :) Oboznamovali sme sa s prípadmi, ktoré sa aj nám v bežnom živote môžu stať. Ukázali sme si poskytovanie prvej pomoci pri rôznych diagnózach. Na figurínach sme si to mohli aj prakticky aplikovať. Našiel sa odvážlivec spomedzi nás , ktorý bol ochotný si dať zaviesť infúziu do žily (0,9 % NaCl :) ). Nezaobišlo sa to samozrejme bez komplikácií. Po zlom napichnutí sa v okolí začali objavovať stopy krvi, čo jedna z nás nezniesla a odpadla a vďaka nej sme si rovno mohli vyskúšať nadobudnuté znalosti  z aplikovania protišokovej polohy.

Vo štvrtok ráno (3. október) sme nastúpili do autobusu plní dobrej nálady a očakávaní. Napriek desiatim stupňom, ktoré sme pociťovali ako deväť, sme s nadšením vyskákali z autobusu. Navštívili sme Deutsches Technisches Museum, v ktorom sme si exponáty mohli nielen pozrieť, ale aj vyskúšať. Napríklad výrobu elektrickej energie pomocou stacionárneho bicykla.

Z Deutsches Technisches Museum sme si to namierili rovno do Schönbrunnských záhrad. V záhradách bolo nádherne aj napriek tomu, že sa už začala jeseň. Popri prehliadke záhrad sme sa s chuťou, niektorí s nechuťou, pustili do plnienia úloh, ktoré nám pripravila sestra Clarissa. Potom nás autobus zaviezol za Rathaus, odkiaľ sme pešo prešli k Stefansdomu. Vtedy sa naplno rozbehla naša „Stadtspiel“. Po skupinkách sme sa rozbehli na námestie plniť rozmanité úlohy. Samozrejme sme všetci všade chodili po skupinkách, pretože Viedeň je nebezpečné veľké mesto : )