Včera sme sa vrátili z duchovných cvičení (exercícií), ktoré sme už tradične absolvovali v krásnej dedinke Čičmany. Duchovne nás viedol vdp. Igor Hanko v spolupráci so školským kaplánom pátrom Petrom a sestričkami z Rodiny Panny Márie.
Naším skutočným sprievodcom však bol vzdelaný výrobca stanov sv. Pavol (Šavol) z Tarzu. Život a dielo tohto apoštola - evanjelizátora bolo hlavnou témou prednášok. Veľmi sa mi osvedčila aplikácia Biblia, vďaka ktorej som mohol kedykoľvek čítať Pavlove listy plné múdrosti adresované rôznym skupinám ľudí tej doby.
V poslednom mesiaci školského roka 2015/2016 druháci na hodinách informatiky tvorili webové stránky. Obsahovo sú naozaj pestré, graficky celkom slušne zvládnuté.
Okrem dobrej známky si najlepší zo študentov zaslúži aj drobnú odmenu. O tom, kto to bude, rozhodnete vy v hlasovaní. Do konca prázdnin môžete hlasovať za najlepšiu webovú stránku a my v septembri víťaza odmeníme!
Keď za mnou prišli prvýkrát štyria tretiaci, že chcú robiť spoločný záverečný projekt, vôbec som nemal v úmysle im to dovoliť. Dobiedzali, prosíkali, vyhrážali sa kvalitou, až ma nakoniec zlomili. Makali tvrdo. Striedali sa pri kamere. Dabovali, strihali, nespali ! Vznikol krátky film, ktorý sme na konci roka ocenili obrovským aplauzom a jednotkami navyše. A veru teším sa, že ma prehovorili a že ich hrozby o kvalite aj naplnili. V hlavných úlohách žiaci III.A (Michal Križo, Lukáš Pajtinka, Timotej Kuma a Dominik Švaral)
(text: Mgr. Jaroslav Votoček)
Všetko to začalo koncom druhého polroku zasnívaným pohľadom do budúcnosti : „Chalani, musíme si spraviť vlastné video, v ktorom budeme hrať hlavné postavy!“Táto predstava sa však stále vzďaľovala každou písomkou, odpoveďou, školskými akciami a v našom prípade aj internátnymi záležitosťami. Jednoducho, túžba bola ale čas nám stále utekal. Zdalo, že sa všetko rozplynie ako para vo vzduchu, no vtom znenazdajky zasiahol pán profesor Votoček, keď na jednej hodine informatiky capol po stole a so svojim typickým úsmevom len tak popri reči dodal : „Tak vážení, ku koncu roka vás čaká ešte urobiť jeden projekt. Môže to byť dotazník spojený s grafmi alebo .... video .Samozrejme, každý sám za seba.“ Vtom Mišovi (hlavnému iniciátorovi a tvorcovi videa) zasvietila nad hlavou žiarovka . Nenápadne sa vo vrave, ktorá nastala po p. profesorovom prejave presunul ku katedre a položil otázku: „Pán profesor, nemohli by na veľkom videu popracovať aj štyria ľudia ?“Pán profesor po chvíľkovom pohľade z očí do očí s úsmevom od ucha k uchu odvetil: „Tak to by nešlo.“.... O pár hodín začal Mišo s prípravami deja. Rozmýšľal deň a noc a nakoniec zostavil prípravnú verziu . Dal nás dohromady (Mišo, Lukáš, Timo, Dominik – hlavný tým) a začali sme pracovať vo svojom voľnom čase, ktorého bolo popri všetkých povinnostiach neuveriteľne málo. Techniku na natáčanie nám poskytla kameramanská legenda GCM – Andrej Karlubík , takže po stránke technickej sme mali široké možnosti. Do kariet nám hrala aj skutočnosť, že máme na natáčanie k dispozícii školské (a ako členovia) aj internátne priestory. Napriek týmto vymoženostiam nám nad hlavami visela nepríjemná skutočnosť – čas je proti nám. Urýchlene sme teda začali točiť (v rámci všetkých možností čo najlepšie) zábery. Druhý polrok sa krátil a škola nútene zaberala väčšinu našej pozornosti, čo sme sa snažili vyrovnať prácou v nadčasoch. Keď sa nám podarilo dotočiť zaokrúhlených 150GB videí , čakali na nás dve najzávažnejšie dilemy : 1. Strihanie videa a 2. Hudba vo videu. Problém číslo 2 nám pomohol vyriešiť môj brat Filip (autor hudby divadelnej hry – Patrím k vám) a problém číslo 1 sme s Božou pomocou dokončili ráno v deň premiéry predposledný týždeň pred koncom školského roka. Zostávalo už len jedno prázdne okienko na liste želaní týkajúcich sa videa. To zaplnila zelená fajočka hneď po tom, ako bolo video vylepšené niekoľkými detailmi a umiestnené na YouTube pod prvoplánovým názvom League of Justice (medzi GCM videami).
Teraz by sme vám chceli porozprávať náš krátky príbeh o pobyte v Rakúsku. Keď sme prišli do školy, bolo pre nás všetko ešte nové a neznáme. Hneď nato sme boli predstavení riaditeľovi a ostatným vyučujúcim. Prekvapili nás dve veci: Nevedeli sme, že sa v Rakúsku hovorí silným dialektom. No našťastie sa všetci usilovali hovoriť nemecky. A druhým kameňom úrazu bola dĺžka vyučovacích hodín, ktorá nám často spôsobovala nemalé ťažkosti. Aj keď rozdiel bol iba v piatich minútach, celé dva týždne sme si na to nevedeli zvyknúť.
Čas, kedy sa môžeme porozprávať s Bohom, poprosiť ho a poďakovať mu za všetko, čo pre nás robí. Aj o tomto bol Nightfever. Previesť ľudí kryptou, zavolať ich do kostola alebo porozprávať sa s kňazom, poprípade ísť na spoveď, nebolo obohatenie len pre "pozvaných", ale aj pre "pozývajúcich". Bohaté občerstvenie, za ktoré ďakujeme pani profesorke Bohovičovej a všetkým dobrým maminám, spôsobilo, že sme z tejto akcie odchádzali posilnení na duchu aj na tele.
Vstávať o štvrtej ráno sa nemusí každú nedeľu (však, Pajťo?). A nastúpiť do zlého vlaku, spustiac pri tom záchrannú akciu, v podaní p. prof. Hlavatej, sa tiež nepodarí každý deň (však, Anet?). Všetci ostatní šťastlivci z III.A, ktorí vstávali o niečo neskôr a cestou sa nestratili, mali tú česť doraziť do tichej, nenápadnej, ale o to krajšej dedinky Telgárt, učupenej pod legendárnou Kráľovou hoľou. Po strašnom zistení, že sme z vlaku vystúpili len niekoľko metrov pred prvým tunelom, naše srdcia naplnil smútok. Gymnazisti-negymnazisti, tunelom sa predsa nechodí každý deň...
Pred niekoľkými hodinami sa skončil zápas medzi Slovenskom a Kanadou v kategórii 20 – ročných v hokejbale. Chalani ho vyhrali a súčasťou bol aj jeden z tria bratov – Miro, ktorému gratulujeme k zisku zlatej medaily. Mladší bratia - Ivo a Marek sa s ich družstvami tiež prebojovali do finále, kde sa tiež stretli s Kanadou a tí získali striebro.
Druhý polrok na krúžku Výroba šperkov ubehol veľmi rýchlo. Povinností bolo viac, preto sme sa nestretli vždy všetky, ale zato nám prišla nová tvorivá posila zo ZŠ: Katka Molnárová.
Pokračovali sme v práci s drôtikom, gorálkami a na záver sme vypaľovali výrobky z fimo-hmoty.
Niekedy sme sa inšpirovali video návodom a inokedy sme boli samy prekvapené, aká dekorácia vznikla v našich rukách:) Niektoré výrobky, ktoré vidíte vo fotogalérii, sú už darované, iné objavíte na Misijnom jarmoku GCM budúci rok. Prajem vám krásne, Božou krásou inšpirované leto a možno sa uvidíme na krúžku aj o rok :)
Čítate správne. Nemáme na mysli bratov Šťastných, ktorí preslávili Československo v ľadovom hokeji. Traja súrodenci Gajdošoví sa chystajú presláviť GCM. Kde ? No predsa na Majstrovstvách sveta v hokejbale v anglickom Sheffielde. Marek už ako 16-ročný získal titul MS v Bratislave v r. 2014 a teraz sa o to pokúsi opäť aj s jeho súrodencami Miroslavom a Ivom.