Dnes sa v našej škole konalo školské kolo programátorskej súťaže Zenit. Zúčastnili sa ho šiesti žiaci z troch ročníkov, ktorí sa počas 4 hodín určite nenudili. Práve naopak, potrápili svoje mozgové závity na zaujímavých zadaniach. Stále bolo čo objavovať, tvoriť, skúšať.

Možno ani mnohí neviete, že po chodbách našej školy stretávate hokejistku. Dobre čítate – naša študentka  Kristína Fáberová z 2.B hráva ľadový hokej. V týchto dňoch bola nominovaná do reprezentácie Slovenska  U 18 na prípravné zápasy s Francúzsko, s ktorým sa v januári 2017 stretnú na svetovom šampionáte divízie I v Budapešti.

Kristíne držíme palce a prajeme veľa športových úspechov.

Bližšie informácie získate tu.

(text: Mgr. Janka Mitošinková)

Skôr ako začal seriózny život členov GCM, spestrili sme si zopár večerov spoločnými hrami a zábavou. 

Fotogaléria

Parková hra

Nie párková ani mestská, ale tentokrát parková hra otestovala zručnosti nejedného internátnika.

Začiatkom nového školského roka bolo treba rozhýbať nielen hlavu a myseľ, ale aj letom rozmaznané telo. A keďže bola chuť užiť si viac zelene ako mesta, rozhodli sme sa presunúť mestskú hru do parku.

Áno, čítate správne. Ak chce nováčik zapadnúť do internátneho klanu, musí zabojovať a hlavne prežiť.

Preverovacie skúšky si zobrali pod patronát starší kolegovia, ktorí so svojimi bohatými skúsenosťami prispeli k hladkému, miestami sladkému či kyslému priebehu úspešnej akcie. Tí, ktorí uspeli a boli imatrikulovaní, postupujú do ďalšieho kola, ktoré potrvá 4 až 5 rokov! Áno, opäť čítate správne. Veď internát si treba zaslúžiť! No nie?

Na zamyslenie: Na obrázku podáva neandertálec kozmonautovi štafetový kolík

Ajhľa história  - magistra vitae est? No, neopakuje sa? Kam to smerujeme ...?

Po našej minuloročnej výhre na MSR družstiev v doraste sme postúpili na tohtoročný ECCC (európsky pohár klubov juniorov), ktorý sa konal v Portugalsku, v Leirii. O krásnom čase (o druhej v noci) sa stretli rozospaté tváre na parkovisku pred športovým gymnáziom, aby vyrazili na letisko do Budapešti. Let trval 3 a pol hodiny. Prvá zastávka bola v Porte, kde sme mali okružnú jazdu s výhľadom na mesto. Ďalšia bola dvojdňová v prioceánskom mestečku Esphinho, kde sme mali atletické minisústredko. Deň pred pretekmi sme sa presunuli do Leirii.

A máme za sebou krásnu októbrovú akciu, prostredníctvom ktorej sa  študenti nižšieho stupňa mohli tiež stať „misionármi“.

V malej telocvični sme si s našimi hosťami - sestričkami Luciou a Piou z kongregácie Misionárok služobníc Ducha Svätého - najskôr pozreli krátky film, ktorý bol o deťoch bez domova na Ukrajine.  Bol silným svedectvom o tom, že rodiny a prostredie, v ktorom žijeme, je pre nás veľkým pokladom, o ktorý sa musíme neustále s láskou starať – my rodičia i deti.

„Ďakujemééé!“ kričali všetci v autobuse pri odchode z viedenskej ZOO. Síce sme boli unavení a pomaly už ani nevedeli stáť na nohách, pekné zážitky stáli za to.

O ôsmej sme nastúpili do autobusu a o pár hodín už Viedeň vítala slovenských turistov z GCM. Ešte v autobuse sme dostali mapu ZOO a plán úloh od Sr. Clarissy, ktoré boli sprevádzané študentskými poznámkami typu „No jasné, vedela som, že bez tohto sa Viedeň nezaobíde.“